Vyučujúci: Mgr. art. Ľubor Batka
Saxofón má široké uplatnenie vo všetkých hudobných štýloch populárnej hudby. Používa sa najmä v jazze, v rocku, vo funky music, pop music, rock and rolle, rhythm and blues a to v rôznych nástrojových formáciách, od malých skupín až po tanečné orchestre a big bandy. Od polovice 19. storočia je využívaný aj v klasickej hudbe a v neposlednom rade v dychových a ľudových hudbách rôznych zoskupení. Výber je široký a je len na muzikantovi, ktorým žánrom sa bude venovať.
História
Saxofón zostrojil v roku 1841 belgický nástrojár Adolf Sax, po ktorom dostal aj názov. Saxofón vychádza zo systému jednoplátkových drevených nástrojov (rozochvievanie plátku z bambusovej trstiny), kam ho aj zaraďujeme, hoci je celý z kovu. Podľa veľkosti a ladenia rozlišujeme saxofóny na B soprán saxofón, Es alt saxofón, B tenor saxofón a Es barytón saxofón.
Saxofón sa skladá z:
a/ hubice, do ktorej hráč fúka; na nej je objímkou pripevnený plátok z trstiny (tón vzniká chvením tohoto plátku)
b/ esa, kužeľovito rozšírenej zahnutej trubice, ktorá spája hlavnú nástrojovú trubicu s hubicou
c/ hlavnej nástrojovej trubice, ktorá je silne kužeľovito rozšírená a v spodnej časti zahnutá smerom nahor; na nej sú umiestnené klapky, ktorých zatváraním a otváraním mení hráč výšku tónu.
Pri vyučovaní hry na saxofón kladieme od začiatku dôraz na správne zvládnutie elementárnej techniky hry na tomto nástroji, ako je prirodzená technika prstov, správne držanie nástroja, vytvorenie si správneho nátisku, technika správneho dýchania pri hre, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri tvorbe pekného a vyrovnaného saxofónového zvuku. Vo vyšších ročníkoch sa žiaci prakticky zaoberajú štýlovými odlišnosťami jednotlivých hudobných žánrov, spôsobom ich interpretácie.